Sloboda je, keď nič nežiadame
			            
"NEMÁM PROBLÉM, PRETOŽE MI NEVADÍ, ČO SA STANE. Nevadí mi, ak zlyhám alebo uspejem. Je mi jedno, či mám peniaze alebo nie. Ja osobne peniaze nemám. Vďakabohu. Nechcem peniaze. Ale potrebujem jedlo, oblečenie a prístrešie a ak mi niekto dá, je to v poriadku. Ak nie, bývam tam, kde som. Rozumieš? Nemám problém, pretože od nikoho, ani od života, nič nežiadam."
~ Krishnamurti ~ 🤍
Táto myšlienka môže na prvé počutie znieť až provokatívne. Ako môžeme žiť bez problémov, keď realita života je často plná povinností, neistoty či strachu z budúcnosti? Krishnamurti nám však ponúka pohľad, ktorý ide hlbšie než naša bežná každodenná skúsenosť – pohľad na slobodu, ktorá prichádza vtedy, keď prestaneme neustále žiadať a očakávať.
Väčšina našich problémov sa nerodí z reality samotnej, ale z našich predstáv o nej. Túžime, aby veci boli inak, než sú. Držíme sa myšlienok o tom, čo by sme mali mať, kam by sme sa mali dostať alebo akí by sme mali byť. A práve toto napätie medzi tým, čo je, a tým, čo chceme, vytvára pocit problému a nespokojnosti.
Keď však zrazu dovolíme životu, aby bol taký, aký je, uvoľní sa v nás obrovské množstvo energie. Ak úspech príde – v poriadku. Ak nie, aj to je v poriadku. Ak máme peniaze – môžeme ich použiť. Ak nie, život si aj tak nájde cestu a bude plynúť. V tom okamihu, keď nič nežiadame, prestávame bojovať so životom. A spolu s tým miznú aj naše "problémy".
To neznamená, že prestaneme jesť, starať sa o svoje potreby alebo že budeme ľahostajní. Znamená to skôr, že prestaneme očakávať, že vonkajšie okolnosti nám prinesú pocit naplnenia a pokoja. Tieto kvality totiž nevznikajú zvonka, ale v našom vnútri.
Skutočná sloboda nezačína vtedy, keď dostaneme všetko, čo chceme, ale keď sa prestaneme viazať na to, či to príde alebo nepríde. Vtedy prestáva existovať problém, pretože prestávame klásť podmienky životu.
Možno je práve to najväčším pozvaním z Krishnamurtiho slov: skúsiť žiť s otvorenosťou voči tomu, čo je. Dovoliť si necítiť neustály odpor, ale namiesto toho prijímať každý okamih ako súčasť životnej cesty.
A možno práve vtedy zistíme, že problémy, ktoré sme si mysleli, že máme, sa rozplynú – pretože nikdy neboli ničím iným než tieňom našich vlastných očakávaní.
