Čas ako ilúzia: Ako som sa naučila prežívať prítomný okamih

Niektoré dni sú také, keď je potrebné stihnúť konkrétnu vec – prísť včas na stretnutie, vybaviť úradnú záležitosť alebo dokončiť prácu v stanovenom čase. Vtedy sa prirodzene pozerám na hodinky a mierne zrýchlim krok. Avšak stále viac a viac si uvedomujem, že čas, ktorý tak sledujeme, nie je pevne daný.

Čas ako taký nielenže nie je dôležitý, on je v skutočnosti len projekciou našej mysle.

Skutočne existuje len prítomný okamih a práve v ňom sa odohráva celý život.

Keď som sa začala sústrediť na každý moment, všetko sa zrazu zmenilo. Nebolo to o tom, že by som prestala niečo stíhať. Skôr som si všímala, že keď prežívam prítomnosť vedome, všetko plynie ľahšie a prirodzene.

Ráno, ešte predtým než sa deň naplní povinnosťami, pár minút sedím ticho, vnímam dych a sledujem, ako sa deň prebúdza. Hodinky zostávajú bokom, a napriek tomu viem, že čas plynie. Čas má totiž svoj vlastný rytmus a nie je potrebné ho neustále sledovať. To, čo sa zdá dôležité stihnúť, sa predsa dá zvládnuť aj bez napätia, keď som v prítomnom okamihu.

Nie je to otázka ignorovania zodpovednosti alebo povinností. Skôr ide o to, že keď žijem vedome v prítomnosti, všetko, čo potrebujem urobiť, prebieha prirodzene a s pokojom.

Práve v týchto chvíľach – aj keď niečo treba stihnúť – sa objavuje pocit slobody.

Áno, aj tie momenty, ktoré nesú záväzky alebo povinnosti, sa dajú prežiť s pokojom. Nie je potrebné sa ponáhľať. Stačí byť sústredený na prítomný okamih a nechať všetko plynúť svojím rytmom.

Stačí byť tu a teraz

Dnes viem, že čas môže byť priateľ, ktorý nás vedie, a nie diktátor, ktorý nás tlačí. Každá minúta, ktorú prežijem vedome, má hodnotu sama o sebe. Nemusím kontrolovať každý moment, a predsa sa všetko deje tak, ako má.

Keď sa naučíme byť tu a teraz, objavujeme pokoj, ktorý sa nedá naplánovať, a radosť, ktorá vzniká z jednoduchého prežívania. Čas sa prestáva javiť ako tlak a stáva sa priestorom, kde môžeme rásť, učiť sa a prežívať život v celej jeho hĺbke a kráse.

A práve toto uvedomenie – že čas je len projekcia našej mysle a jediný skutočný okamih je práve tento – prináša slobodu, ktorú si môžeme vziať so sebou do každého dňa. Stačí len dýchať, cítiť, kráčať a BYŤ.