Ako pracovať so svojimi emóciami: Budhistický prístup R.A.I.N.

Takmer pri každej terapii sa prirodzene dostávame aj k téme emócií. Často spoločne skúmame, ako s nimi vedome pracovať tak, aby pre nás neboli nepriateľom, ale naopak cenným nástrojom a vodítkom k našim skrytým či potlačeným obsahom.

Emócie totiž nie sú len "niečo, čo cítime". Sú spôsobom, akým s nami komunikuje naše podvedomie cez telo. Zároveň sú cestou, ktorou si myseľ uvoľňuje napätie vzniknuté v kontakte s vonkajším svetom. Ak ich dokážeme správne vnímať a pracovať s nimi, stávajú sa z nich spojenci namiesto prekážok.

A práve tu môže byť veľmi nápomocný jednoduchý, no hlboký budhistický prístup k práci s mysľou známy pod názvom R.A.I.N.

R.A.I.N. – štyri kroky k vedomej práci s emóciami:

• R = Recognise – Rozpoznaj. Všímaj si, aký pocit prichádza. Daj mu meno. Smútok, hnev, úzkosť, radosť… samotné pomenovanie ti pomôže uvedomiť si, čo sa v tebe odohráva.

• A = Acknowledge / Accept – Priznaj a prijmi. Priznaj, že pocit tam je. Nepopieraj ho, neutekaj pred ním. Len si dovoľ uznať, že ho cítiš.

• I = Investigate – Skúmaj. Pýtaj sa, prečo tento pocit prichádza. Čo ho spustilo? Aký má koreň? Skúmaj s jemnosťou a zvedavosťou, nie so sebakritikou.

• N = Non-identification – Neidentifikuj sa s pocitom. Tento krok je kľúčový. Pocity prichádzajú a odchádzajú, nie sú tvojou podstatou. Predstav si ich ako oblak na oblohe – zjaví sa, chvíľu pláva a potom sa stratí. Ty nie si ten oblak, ty si obloha.

Pocity sú iba fragmenty, krátke epizódy v našom živote. Nie sú tým, kým sme. Keď ich začneme vnímať ako prechodné, prestaneme im dávať moc, ktorú v skutočnosti nemajú. Už nie sme ich zajatcami – stávame sa ich pozorovateľmi. A práve v tom okamihu prichádza sloboda.

Zrazu si uvedomíme, že emócia nemusí určovať, ako sa zachováme, čo si o sebe myslíme alebo akým smerom sa uberie náš deň. Dokážeme ju prijať, precítiť a nechať odísť bez toho, aby sme stratili sami seba. Takto sa emócie menia na našich učiteľov. Každá z nich nám prináša správu, odkaz alebo pripomienku o tom, čo sa deje v našom vnútri.

Keď sa k nim postavíme s otvorenosťou a zvedavosťou, prestaneme sa ich báť. A postupne zistíme, že aj tie najťažšie pocity môžu byť bránou k väčšiemu porozumeniu sebe samým a k vnútornému pokoju.