Každý sa v živote sa skôr či neskôr stretneme s bolesťou. Niekedy prichádza potichu – ako smútok, únava, sklamanie, inokedy nás zasiahne prudko a zanechá v nás prázdne miesto. Bez ohľadu na formu má bolesť jednu spoločnú vlastnosť – vždy nás zastaví. Zrazu už nemôžeme pokračovať rovnakým spôsobom. Niečo v nás sa spomalí, niečo sa rozpadne. A práve...
Niekedy narazíme na text, ktorý sa nás dotkne tak hlboko, že si ho chceme prečítať znova a znova. Pre mňa bol takýmto úryvok z knihy Marc Lewis – Memoirs of an Addicted Brain (Pamäte závislého mozgu). Prinášam ho presne tak, ako je napísaný:
Niekedy sa stretávame s ľuďmi, ktorí v nás vyvolávajú nepokoj, odpor alebo pocit, že sú jednoducho "nároční". Ale ak sa na to pozrieme hlbšie, sú to stále len ľudia. To, že ich vnímame ako nepríjemných, nie je len o nich – je to preto, že v nás niečo otvárajú. Dotýkajú sa miest, ktoré sú v nás zraniteľné, slabé alebo ešte...
Takmer pri každej terapii sa prirodzene dostávame aj k téme emócií. Často spoločne skúmame, ako s nimi vedome pracovať tak, aby pre nás neboli nepriateľom, ale naopak cenným nástrojom a vodítkom k našim skrytým či potlačeným obsahom.
Život je plný otázok, ktoré sa snažíme vyriešiť. Prečo sa deje toto? Prečo cítim toto? Čo sa stane, ak urobím toto rozhodnutie? Dlhé roky som žila v neustálom analyzovaní, hľadala odpovede a snažila sa všetko pochopiť. A napriek tomu som cítila, že niečo stále uniká.
"NEMÁM PROBLÉM, PRETOŽE MI NEVADÍ, ČO SA STANE. Nevadí mi, ak zlyhám alebo uspejem. Je mi jedno, či mám peniaze alebo nie. Ja osobne peniaze nemám. Vďakabohu. Nechcem peniaze. Ale potrebujem jedlo, oblečenie a prístrešie a ak mi niekto dá, je to v poriadku. Ak nie, bývam tam, kde som. Rozumieš? Nemám problém, pretože od nikoho, ani od života, nič...
Niektoré dni sú také, keď je potrebné stihnúť konkrétnu vec – prísť včas na stretnutie, vybaviť úradnú záležitosť alebo dokončiť prácu v stanovenom čase. Vtedy sa prirodzene pozerám na hodinky a mierne zrýchlim krok. Avšak stále viac a viac si uvedomujem, že čas, ktorý tak sledujeme, nie je pevne daný.
Joga nie je len séria ásan ani dychových cvičení. Je to životná cesta, ktorá sa neustále mení spolu s nami. Niekedy nám prináša pokoj a harmóniu, inokedy nás skúša a ukazuje, kde sú naše slabiny. Často nás dokonca vracia späť k začiatkom – ku koreňom, k tomu, čo je v nás odjakživa prítomné.
Často sa pýtame, prečo sa cítime tak, ako sa cítime. Niekedy je to zjavné – málo spánku, priveľa povinností, stresujúci deň. Ale ak sa pozrieme hlbšie, zistíme, že naše pocity sú odrazom toho, ako sa staráme o svoje telo, myseľ a dušu. Všetko spolu súvisí, a keď sa naučíme tieto tri časti vnímať ako celok, začneme lepšie rozumieť sebe samým....
Predstavte si, že na chvíľu vypnete telefón, necháte za sebou mestský zhon a ocitnete sa na mieste, kde čas plynie pomalšie. Ráno sa začína jemným predýchaním, nasleduje joga, ktorá rozhýbe celé telo, a večer končí pri zvuku gongu, ktorý vás doslova prenesie do iného sveta. Presne taký je jogový víkend – priestor, kde sa človek môže opäť stretnúť...
